Mám kreatívny blok

Bude to zhruba pár mesiacov dozadu, kedy som začala pociťovať neistotu pri písaní a spochybňovať tak každé slovo, ktoré mi prišlo na myseľ. A pretože je písanie článkov súčasťou mojej práce a predovšetkým obľúbenou činnosťou, dostala som sa do kolotoča úzkosti a strachu sprevádzaného nutkaním to všetko vzdať a od písania úplne upustiť. Máte totiž pocit, že nie ste dosť dobrí. A keď vidíte všetkých ostatných, ktorí tvoria úplne bez námahy, zatiaľ čo vám sa chce plakať pri každom pokuse vziať do ruky tužku a papier, postupne naberáte dojem, že s vami niečo nie je v poriadku.

Dostala som sa do bodu, kedy už nepomáhali ani žiadne stimulanty či povzbudzovače (v mojom prípade dobrý nápoj a good vibes na Spotify). Dospela som k rozhodnutiu, že sa pokúsim prísť na príčinu problému. Na internete som o motivácii a produktivite našla menej či viac relevantných článkov a videí, ktoré sa ale mojim súčasným pocitom venujú len okrajovo. Nakoniec sa mi však podarilo nájsť tri najčastejšie príčiny kreatívneho bloku: 

●  Mentálne a fyzické vyčerpanie

●  Nízka až nulová inšpirácia

●  Nevhodné prostredie na tvorbu

Keďže som zhodnotila, že sa ma netýka ani jedna z týchto príčin, dala som si viac času na hlbšie skúmanie toho, ako sa cítim a akú mám skúsenosť sama so sebou. Popíšem vám dva možné faktory bloku, ktoré sa stali mojou osobnou teóriou. Možno sa stanú aj tou vašou. 

Moc premýšľania - málo tvorenia

S nápadmi som nikdy nemala väčší problém. Zložitejšie je potom tieto vízie začať zhmotňovať a naozaj sa do niečoho pustiť. Môj proces tvorby textov sa skladá z pomenovania nápadu, natešenia sa naň a okamžitej tvrdej kritiky vyúsťujúcej k opusteniu celej myšlienky. Nielenže vás tento postup od všetkého odradí, ale zároveň vás neskutočne psychicky i fyzicky vyčerpá. 

Preto som vedome prešla na stratégiu, o ktorej som sa dopočula len nedávno. Teória spočíva v tom, že keď začnete robiť nejakú činnosť, je omnoho väčšia pravdepodobnosť, že vás začne zároveň baviť.  Tým získate vnútornú motiváciu omnoho rýchlejšie, než by ste len nečinne čakali na to, až sa vám bude chcieť sa do niečoho reálne pustiť.

Práve v tento moment totiž prichádza to extenzívne premýšľanie hneď o niekoľkých dôvodoch, prečo to vlastne nerobiť. Nielenže touto stratégiou dosiahnete to, že budete robiť činnosť, ktorá vás baví, ale zároveň sa zbavíte závislosti na nespoľahlivých podnetoch, akými sú nálada a chtíč. 

Keďže kvôli bloku žiadny spontánny chtíč nezažívam a nemôžem sa sama na seba v tomto ohľade spoľahnúť, došla som ešte k jednej veci. Čím viac sa mi v danú chvíľu nechce tvoriť, tým viac sa presviedčam, že by som sa do písania mala pustiť. Prečo? Keď sa v živote ocitnete na dne (extrémny príklad), nepomôže vám po tom dne chodiť, ale potrebujete sa poriadne a celou silou odraziť, aby ste sa čo najrýchlejšie dostali späť nad hladinu a mohli plávať ďalej. Môže sa to zdať ako drsnejší prístup, ale verte mi, už po krátkej dobe praktikovania to vnímam ako najväčšie gesto sebalásky, ktoré som si mohla dať.

Uvedomila som si, že i keď je tvorivosť niečím geneticky daným, predsa len sa ako schopnosť dá rozvíjať. Dokonca sa rozvíjať musí! Pokiaľ sa chcem dostať do fázy, že vymýšľanie ide hladko, automaticky a bez väčšej námahy. Nemôžem teda nikdy očakávať, že budem tvoriť na počkanie, keď sa tomu pravidelne nevenujem.

Z inšpirácie sa stala komparácia

Či už sa venujete dizajnu, písaniu, umeniu, foteniu, hudbe, .. prvou prirodzenou reakciou je inšpirácia od profesionálov z oboru. Obzvlášť, ak máte o určitú tému úprimný záujem. U niektorých ľudí to určite funguje, v mojom prípade (hlavne v začiatkoch) vlastne tiež. Ale postupom času sa s každým úchvatným textom od iných autorov začalo do mojej mysle vkrádať isté porovnávanie. Kritická komparácia, ktorá podľa mňa spadá ešte do škatuľky „zdravé“, bola nahradená myšlienkami „ako by to asi napísal/a on/a“ a to pre mňa jednoznačne znamená červený výkričník. 

Prišla som na to, že keď nebudem trénovať a pracovať so svojimi schopnosťami, nemôžem si poriadne vybudovať vlastnú tvorivú identitu. Potom sa jednoducho stávam ovplyvniteľnou druhými autormi. 

Dnes sa snažím venovať písaniu pravidelne, či už je to jedna veta, alebo celá stránka, musí to byť každý deň.  Som otvorená inšpirácii, ale kedykoľvek pocítim zahltenie a porovnávanie, vraciam sa späť k svojim vlastným myšlienkam a nápadom. 

Záverom si každý deň pripomínam, že cesta kreativity a tvorivosti nie je lineárna. Niekedy budem motivovaná, inokedy vôbec. Každý deň je novým začiatkom a tento článok je príkladom toho, že v tom nie ste a nikdy nebudete sami.